Zomrel veľkovojvoda Jean - muž, ktorý pomáhal oslobodiť Európu

Svet obletela smutná správa o úmrtí predchádzajúceho luxemburského veľkovojvodu Jeana (†98). Muž, ktorý znamenal veľa pre oslobodenie Európy, zomrel v kruhu najbližšej rodiny krátko po polnoci, v utorok 23. apríla.

Prvý luxemburský veľkovojvoda narodený v Luxembursku

Dynastia Nassau-Weilburská nahradila v roku 1890 v súlade s ústavou krajiny a dynastickou dohodou na luxemburskom tróne oranžsko-nasauskú dynastiu. 

Jean, najstarší syn zo šiestich detí veľkovojvodkyne Charlotte z nasausko-weilburskej dynastie a parmského princa Félixa, sa narodil na zámku Berg 5. januára 1921, v čase, kedy jeho krajina prežívala v dôsledku prvej svetovej vojny ťažké, turbulentné časy a sociálne nepokoje. Situácia otriasala luxemburskou veľkovojvodskou rodinou, ktorá vtedy vládla krajine len tri desaťročia. Jeho matka nastúpila na trón po nútenej abdikácii svojej sestry, veľkovojvodkyne Marie-Adélaïde, v januári 1919. Veľkovojvodkyňa Charlotte, aby upokojila napätú situáciu, vládla s pocitom zodpovednosti, všímavo a obozretne, čo výrazne formovalo aj charakter budúceho veľkovojvodu Jeana. Svoje meno získal po najvýznamnejšom z luxemburských grófov, českom kráľovi Jánovi „Slepom“ (1296 – 1310), vernom služobníkovi francúzskeho kráľa, ktorého možno považovať za stredoveký rytiersky ideál. 

Klasické vzdelanie získal veľkovojvoda Jean v známom benediktínskom Ampleforth College v Yorku, kde v roku 1938 ako 17-ročný aj zmaturoval. V deň svojich osemnástych narodenín, 5. januára 1939, bol vymenovaný luxemburským dedičným veľkovojvodom, poručíkom luxemburskej armády a bol mu zapožičaný Rad Zlatého Leva Domu Nasauského.   

Druhá svetová vojna ovplyvnila životy luxemburskej veľkovojvodskej rodiny, ktorá v máji 1940 odišla načas do exilu. V priebehu bleskovej vojny odišli cez Portugalsko, Spojené štáty americké do kanadského Québecu, kde mladý dedičný veľkovojvoda Jean vyštudoval právo a ekonomiku. Počas svojho pobytu na Americkom svetadieli precestoval Spojené štáty americké a navštívil aj Brazíliu, kde žilo veľa Luxemburčanov. 

Zúčastnil sa vylodenia v Normandii

Po okupácii neutrálneho Luxemburska odcestoval budúci veľkovojvoda Jean so svojím otcom v októbri 1942 do Londýna, kde vstúpil do Irish Guards, elitnej jednotky britskej armády zriadenej kráľovnou Victoriou. Po vyštudovaní na Royal Military Academy Sandhurst v Aldershote bol povýšený na druhého poručíka Irish Guards. Vo februári 1943 ho pridelili k 3. bataliónu Irish Guards a v následne povýšili na poručíka. Zároveň svojej matke, vtedajšej luxemburskej veľkovojvodkyni Charlotte, pomáhal pri plnení občianskych i politických povinností v exile. V novembri 1942 prevzal funkciu prezidenta Luxembourg Society, ktorá podporovala odpor proti nacizmu a v marci 1943 tiež predsedníctvo Luxembourg Relief Fund in Great Britain.

Ako jeden z mála členov vládnucich rodov bol prítomný pri vylodení spojencov v Normandii a spolu so svojim 2. a 3. bataliónom Irish Guards sa zúčastnil bitky o normandský Caen, útoku na Caumont a oslobodenia Bruselu. Taktiež sa zúčastnil na oslobodení svojej domoviny. V máji 1945 opustil Irish Guards v hodnosti kapitána spojeneckej vojenskej misie v Luxembursku. Irish Guards zostala v živote veľkovojvodu Jeana prítomná až do jeho smrti. Britská kráľovná Alžbeta II. ho v roku 1984 vymenovala za plukovníka a v roku 1995 za čestného generála britskej armády.  

Potomok francúzskeho kráľa Slnka zasadol na európsky trón

Luxemburské veľkovojvodstvo na oficiálnych podujatiach doma i v zahraničí zastupoval od roku 1947. V rámci príprav na výkon hlavy štátu bol v roku 1951 nedávno zosnulý veľkovojvoda Jean menovaný do štátnej rady, kde zotrval do mája 1961, kedy prevzal výkon väčšiny povinností hlavy krajiny. Luxemburským veľkovojvodom sa stal po abdikácii matky, veľkovojvodkyne Charlotte, v marci 1964, kedy sa začala písať nová éra mieru, politickej stability a hospodárskeho blahobytu Luxemburska. Z pôvodne agrárno-priemyselnej krajiny sa v období vlády veľkovojvodu Jeana premenila krajina na centrum služieb, bankovníctva a finančníctva a sídlo európskych inštitúcií. 

Až do roku 1975 mu patrilo výsadné postavenie jediného potomka francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., ktorý opäť raz zasadol na európsky trón. 

Vláda a osobnosť veľkovojvodu Jeana sa do dejín zapísala veľkými písmenami 

Jeho kráľovská výsosť veľkovojvoda Jean zastával svoj úrad tridsaťšesť rokov s taktom a toleranciou. Angažoval sa v oblasti ochrany životného prostredia, sociálnej spravodlivosti a harmonického spolunažívania Luxemburčanov a cudzincov. Bola to epocha nárastu medzinárodnej prestíže Luxemburského veľkovojvodstva. Charakter jeho vlády ovplyvnila nielen matka, od ktorej mnohé prevzal, ale aj jeho vlastná rodina v osobe manželky, belgickej princeznej Josephine-Charlotte (1927 – 2005), s ktorou mali päť detí. Veľkovojvoda Jean preniesol v roku 1998 väčšinu svojich kompetencií na syna, dedičného veľkovojvodu Henriho a 7. októbra 2000 abdikoval. 

Obľúbený a vážený doma i v zahraničí

Osobnosť veľkovojvodu Jeana najlepšie vystihol niekdajší luxemburský premiér a súčasný predseda Európskej komisie, Jean-Claude Juncker: „...Jeho smrť je veľkou stratou nielen pre Luxemburské veľkovojvodstvo, ale i pre celú Európu ... Pane, boli sme, sme a budeme na Vás hrdí...“